Ako prvú príčinu by som dal uponáhľanosť spojenú z bezohľadnosťou. Niektorí vodiči dostali vodičský preukaz za neviem čo a tak si za volantom liečia svoje menšie alebo väčšie komplexy. Obyčajne sú to vodiči silných terénnych áut ale nie vždy je to tak. Ako bezohľadnú kategóriu som v poslednej dobe spoznal vodičov jazdiacich na autách Golf. Neviem či iba ja mám takú skúsenosť ale keď som na ceste v posledných mesiacoch natrafil na piráta tak to bolo na 80% auto značky Golf. Vodiči boli rôzneho veku aj výzoru.
Dosť často sa mi stáva aj to, že v silnejších autách sedia ženy(vodičky), ktoré na moje prekvapenie nie len jazdia neopatrne a telefonujú za jazdy s mobilom pri uchu ale jazdia aj dosť bezohľadne. Dnes konkrétne som stretol dve také vodičky, ktoré úplne suveréjne vošli telefonujúc do križovatky na červenú. V jednom pruhu stálo auto a oni v druhom pruhu prešli tak, že som sa nestačil diviť. Jedna z nich mala na zadnom sedadle detskú sedačku s malým dieťaťom. Teraz v dobe vyspelej elektroniky. Majú autá za viac ako milión korún a nemajú na bezdrôtovú sadu k mobilu aby keď už telefonujú mali aspoň ruky na volante? Nehovoriac o jazde na červenú. Osobne voči vodičkám ako ategórii nič nemám. Vadia mi len takí vodiči, ktorí úmyselne a stále porušujú predpisy. Samozrejme každému sa už stalo, že sa ponáhľal alebo nezbadal, či sa zamyslel. Každý z nás už predpisy nejakým spôsobom porušil. Väčšine sa to stalo ale buď nepozornosťou alebo to aspoň dúfam nerobia náročky.
Ja ale denne často najazdím aj viac ako 100 km po Bratislave a to čo na cestách vidím ma dosť často šokuje. Niekedy si vravím, že by bolo dobré mať niekedy na nárazníku kameru, ktorá by to mohla zdokumentovať. Tak to Vám poviem to by bola iná reality show.
Druhá príčina je naša slovenská vlastnosť na ktorú tento národ raz doplatí. Je to zvedavosť spojená so škodoradosťou. Stačí sa v špičke povoziť po bratislavských hlavných ťahoch (diaľničný obchvat cez Petržalku a podobne). Ak na týchto cestách niekto z vodičov zastaví na boku (napríklad telefonuje, má defekt, iný problém alebo je tam nehoda) tak sa v tom momente začína tvoriť v jeho smere kolóna. A čím je čas špičkovejší tým je kolóna dlhšia. Ako sa kolóna v jeho smere predlžuje tak sa samozrejme pomaly ale iste začína zbrzďovať premávka aj v protismere. No a keď postihnutý vodič vystúpi z vozidla a má na sebe vestu tak je viac ako isté, že 10 z 10-tich vodičov idúcich okolo spomalí tak, že ostatní vodiči idúci za nimi budú musieť skoro zastaviť aby sa vyhli zrážke. Ale aj keby mal spomínaný vodič defekt alebo poruchu tak pri ňom nik nezastane a neopýta sa či nepotrebuje pomoc. (toto trochu v tejto dobe chápem nakoľko ľudia sa boja)
No a môj posledný postreh z diaľničného obchvatu je ten, že autá idúce po obchvate smerujúc k prístavnému mostu z akého koľvek smeru by mali byť smerované do jazdných pruhov iným spôsobom ako je to teraz. Napríklad ak idete od mostu Lafranconi k prístavnému mostu koridorom tak na mieste kde sa pripájate na prístavný most by autá idúce v tomto koridore bolo vhodné ich presmerovať do ľavého priebežného pruhu aspoň 200 metrov pred napojením na most. A to pevným presmerovaním aby nebolo možné až po most ísť po nejakých namaľovaných pásoch a potom sa tlačiť do pruhu. Prečo? Nuž preto lebo na most sa napájajú aj pruhy od vysokej školy ekonomickej aj súbežný pruh koridoru. Tie sa zbiehajú vždy z dvoch do jedného a na moste sa pripájajú na priebežné pruhy z koridoru. Neviem koľko áut sa tu ešte musí rozbiť aby kompetentí pochopili, že sa sitácia dá riešiť aj inak ako je momentálne navrhnutá. Taká istá situácie je aj v smere od Trnavy do Bratislavy v priestore napojenia na prístavný most. Myslým si, že by bolo vhodné si zobrať príklad z českej televízie, ktorá skoro každý deň vysiela krátke šoty o bezpečnosti na cestách kde vodičom vysvetľujú čo je to zipsový spôsob jazdy v miestach kde sa pruhy zbiehajú a podobné relácie ktoré vzdelávajú vodičov ale aj iných účastníkov premávky.
Tieto a mnohé iné veci (bezohľadná jazda, parkovanie na miestach pre invalidov a podopne) každodenne znepríjemňujú naše jazdenie po Bratislave. Viem si celkom dobre predstaviť ako sa asi cítia vodiči prichádzajúci k nám z iných, menších miest a dedín kde takáto premávka nie je. Proste strach. No a samozrejme aj to ako sa cítia vodiči z dopravne kultúrnejších a vyspelejších krajín, ktorí keď prídu na Slovensko hneď za hranicami s Rakúskom vhupnú do tohoto "divokého západu(východu)". Tí sa musia nad bezohľadnosťou a nedodržiavaním elementárnych predpisov iba prekvapene čudovať a dúfať, že to v zdraví prežijú.
Takže želám Vám vetkým veľa šťastných kilometrov bez nehôd a skúsme všetci trochu myslieť aj na to ako sa asi cíti ten druhý vodič ktorému ste urobili myšku, prípadne ste mu nedali prednosť a on brzdil aj ušami. Už veľa rokov mám v hlave jednu poučku, ktorú som od niekoho počul a ani neviem kto bol jej autorom "Nie je tragédiou v živote stratiť minútu ale je tragédiou pre minútu stratiť život."Držme sa tejto vety, jazdime aspoň trochu ohľaduplne a chovajme sa k sebe ako ľudia. Verím, že potom nám bude na cestách lepšie. Veď každý z nás občas vychádza z vedľajšej cesty na hlavnú alebo chodí pešo cez prechod.
